Prvomájové metamorfózy...
29. 4. 2010
Za obdobie rokov čo som na tomto svete, a to je už pomaly päťdesiat, som zaznamenala neustále zmeny. Pýtate sa aké? Nuž podstatné! Najviac to rekapitulujem v tomto najkrajšom májovom období, zamýšľam sa nad tým čoho sme sa, my, narodení v 60-tych rokoch dvadsiateho storočia dočkali.
V začiatkoch sme , ako malí škôlkari, potom neskoršie ako školáci boli organizovaní v pionierskej organizácii, cítili sme, že sa o nás zaujímajú všetci okolo. Prvomájové manifestácie a večerné lampiónové sprievody boli pre nás zážitkom a vôbec sme necítili, že tam musíme ísť, proste to bolo normálne. Vedeli sme prečo, boli sme v obraze. Kdekto, dnešným žiakom keby ste skúsili vysvetliť, že prečo a ako to všetko bolo, dočkali by ste sa hlasného smiechu. Ale hovorím tu o premenách, tak skúsim pokračovať ako sme sa stali členmi SZM, konkrétne ja, som päť rokov viedla dedinskú organizáciu a mám z toho hrejivý pocit. Každé podujatie bolo pre nás zaujímavé, ba aj okresné konferencie SZM, kde sa prezentovali aj dlhšie prejavy a príspevky. Bola to atmosféra aktivity a tvorivosti, rešpektovania spoločenských hodnôt.
V rámci štúdia na stredných školách, či vysokých školách naša generácia žila v predstave a istote svetlej budúcnosti, teda naozaj krajších zajtrajškov po skončení školy. A naozaj! Začali sme po ukončení štúdií na pracovných miestach pracovať v duchu ideálov socializmu, rešpektovali sme jeho zásady a vôbec nám to, čo sa dnes hovorí, že vadilo, nevadilo!
Až prišla úžasná revolúcia, ktorá premenila naše prvomájové ulice na prázdne a ľudí na plných beznádeje a sklamania z "novej" demokracie.
Ale pevne verím, a presvedčila som sa, že metamorfózy prebiehajú aj v dnešných prvomájových oslavách. Pri pamätných miestach a v uliciach tvoria sprievody nielen tí, ktorí sú starší ako päťdesiat, je medzi nami stále viac študentov a mládeže.
"Nech žije 1. máj!"-sviatok práce.
Práci česť!
Janka Vavreková
Komentáre
Prehľad komentárov
Ďakujem Janka za krásne ľudské a hrejivé vyznanie.Pekný máj želám všetkým v Rožňave a na Gemeri.
Ďakujem
(Peter Nišponský, 29. 4. 2010 22:03)